Chrípkové obdobie. Zootechnik Jozef sedí za stolom svojej kancelárie, pozerá cez sklo do dojárne a rozmýšľa, ako nahradí absentujúcich dojičov. Možno bude musieť pomôcť on a pritom stihnúť aj svoju prácu.
Václav je majiteľ stredne veľkej farmy, ktorý už roky zamestnáva aj pracovníkov z Ukrajiny. „Ak by som dokázal výrazne preplatiť pomerne vysoké mzdy, ktoré majú ľudia v priemyselných podnikoch, možno by som sem dostal aj miestnych. Ak má niekto pracovať od skorých ranných hodín a jeho úlohou je podávať fyzický výkon bez ohľadu na to, či je piatok alebo sviatok, potrebuje aj výrazne vyššiu motiváciu. No produkcia mlieka negeneruje toľko zdrojov. Ľudia si radšej zvolia viac tepla a pohodlia.“
Franz, rakúsky farmár, sa o svojich 50 dojníc stará iba s rodinou. Ak chcú z času na čas spolu niekam „vypadnúť“, musí sa dohodnúť s bratom, pretože kravy treba dojiť denne a počas celého roka.
Takéto výjavy zo života na mliečnej farme sú v chovateľsky vyspelých krajinách vďaka robotom na dojenie už stále viac minulosťou. A je predpoklad, že v krátkej budúcnosti bude tento trend výraznejší aj u nás. Lepšie povedané, pre prežitie producentov mlieka sa to pravdepodobne stane nevyhnutnosťou.
O robotoch trochu inak
Na 29. výročnej konferencii firmy VVS Verměřovice si aj zákazníci zo Slovenska mali možnosť vypočuť veľmi zaujímavú prednášku, ktorú priniesol Jan – Hendrik Puckhaber, poradca pre mliečne farmy, ktorý je sám chovateľom v regióne Rostock v Nemecku. Tým, že je veľkým praktikom, jeho pohľad na robotické dojenie sa nezameriava len na jeho technickú časť, ale hlavne na aspekty týkajúce sa organizácie práce a etológie.
Čo hovoria predajcovia robotov?
„Niekedy je dôležitejšie to, čo Vám nepovedia“, hovorí. Podľa Jana – Hendrika chovatelia dostávajú skreslené informácie. Ak niekto uvažuje o kúpe technológie na robotické dojenie, tak jeho snahou je maximálne efektívne zhodnotenie vynaloženej investície. Ak chovateľ očakáva, že jedným robotom bude dojiť 75 kráv denne, snahou predajcu je ubezpečiť ho v tom, že ponúkané zariadenie to zvládne. Vidina predaja potom môže viesť aj k tomu, že sofistikovaný stroj bude stáť na nevhodnom mieste v rohu maštale. A potom sa pýtame, že načo nám to je, keď do toho kravy chodia neradi a my máme práce rovnako veľa, ako keď sme dojili v dojárni.
Negatívne faktory nemôžme tolerovať
Ak má byť zmyslom robotického dojenia úspora pracovnej sily, prvoradou podmienkou je, aby kravy robot navštevovali radi a čo najviac bez ľudskej pomoci.
Motiváciou (pozitívny vplyv) pre dobrovoľný príchod do robota sú :
- Krmivo (granule) podávané počas dojenia
- Vnútrovemenný tlak
- Potreba energie (mierne hladné kravy)
Negatívne vplyvy, ktoré sťažujú dojenie v robotoch:
- nasýtenie (lenivé kravy)
- strach
- krívanie
Pozitívne vplyvy s negatívnymi nie sú v rovnováhe a nestačí jednoducho, aby pozitívne o niečo prevážili tie negatívne. Tak to nefunguje. Ak bude krava krívať alebo bude mať strach, do robota ju krmivom neprilákame. Negatívne vplyvy majú nepopierateľne väčšiu váhu a snahou by malo byť dostať ich na minimum.
V praxi je najväčším nepriateľom ochoty kráv navštevovať robot krívanie a preto stopercentná starostlivosť o paznechty je nevyhnutnou podmienkou.
Cestou na konferenciu na farme Doubravský dvůr (Šárka a Václav Osičkoví). Ich zámerom je prechod na robotické dojenie.
Koľko ich teda podojí jeden robot?
Nebudem Vás trápiť rekapituláciou výpočtu z prednášky p. Puckhabera. Ak jedno dojenie trvá 7 min. a stroj „ide“ 24 hodín denne, podojí sa 68 kráv. No čo čas na preplach (ca. 1,5 hod.)? A kde je rezerva na servis a opravy? Ak zohľadníme aj tieto faktory, dopracujeme sa k tzv. teoretickému maximu. Pri spomínaných 7 min. dojacieho cyklu a dojení 3x za deň by to teda bolo 64 kráv. Robot by teda nemal dojiť viac ako 64 kusov za deň. Počas roka však počet dojacich kráv v stáde kolíše a to musíme zohľadniť aj pri dimenzovaní počtu kráv na robot.
No nielen to! Kto sa aspoň okrajovo zaoberá etológiou zvierat, určite bude súhlasiť s tým, že aktivita zvierat počas dňa nie je konštantná a preto aj roboty nie sú obsadzované v priebehu 24 hodín rovnomerne. Z týchto dôvodov sa počet kráv na 1 robot počíta s rezervou 10 % k teoretickému maximu. V našom príklade by to bolo ca. 58 kráv na robot. Pre maximalizáciu produkcie je lepšie uvažovať s rezervou až 15 %.
Nedodržanie tohto pravidla znamená nielen pokles na produkcii, ale sa zvyšuje aj počet zvierat, ktoré treba do robota nahnať. Obzvlášť citlivé sú prvôstky a pokles úžitkovosti o 3 l/ks/deň nie je žiadnou raritou.
A čo robotická dojáreň alebo roboty s riadeným pohybom?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že po rokoch skúseností robotické dojenie s riadeným pohybom znižuje celkovú dobu príjmu krmiva a frekvenciu žrania. Kravy nemusia nevyhnutne prijať menej sušiny, no snažia sa na jeden cyklus žrania zožrať väčšie sústo a častejšie sú v subklinických bachorových acidózach.
V prípade, že sa rozhodujete, či dáte prednosť dojaciemu robotu alebo robotickému dojeniu s riadeným pohybom, zvážte nasledovné pozitíva a negatíva jednotlivých systémov:
| Dojací robot (neriadený pohyb) | Robotická dojáreň, robot s riadeným pohybom |
| Výhody | |
| Voľný pohyb umožňuje individuálne dojenie a to aj viac ako 3x denne | Pevne stanovená frekvencia dojenia. Stabilná bez údržbárskych prác. |
| Vyšší úžitkový potenciál (u prvôstok vyšší počet dojení znamená výrazne vyššiu úžitkovosť a lepšiu perzistenciu laktačnej krivky) | V prípade dojenia 2x denne odpadá potreba havarijnej služby v noci |
| Vysoká efektivita práce, pretože dojenie je prevádzané bez personálu (max. 5 % zvierat je naháňaných) | Senzory |
| Nevýhody | |
| Zmena organizácie chovu | Vyššie náklady na personál |
| Problémy s paznechtami zhoršujú návštevnosť robotov | Systém dojenia 3 x denne = potrebe min. 5 ošetrovateľov |
| Zlý manažment vedie k zvýšenej potrebe priháňania kráv | Pri dojení 2 x denne nižšia úžitkovosť a vyššie náklady na liter mlieka |
| Kravy musia byť stále v maštali (platí hlavne pre podniky, ktoré pasú dobytok) | Dlhšia doba pobytu kráv v čakárni |
| Potreba dostupnosti stálej havarijnej služby | Vyššie stavebné náklady (platí viac v prípade potreby novej stavby) |
Nie je dôležité len „železo“…
…významnejším prínosom robotického dojenia sú dáta. „Dnes dokážem z veľkej časti riadiť stádo a sledovať jedince v stáde prostredníctvom údajov na mobilnom telefóne z pohodlia obývačky“. Preto pri výbere dodávateľa nezohráva úlohu len samotný robot (železo 😊 ), ale hlavne softvér.
A ešte zopár momentiek z návštevy výročnej konferencie.
Doubravský dvůr
VVS Verměřovice
Pozrite si aj video na instagrame.