Pre výcvik psa je dôležitý cit, nielen samotná metodika.
tvrdí Jozef Adamuščin, trojnásobný majster sveta v športovej kynológii
Keď sa v roku 2013 v Roudnici nad Labem (ČR) stal Jozef Adamuščin so psom Chris spod Lazov Majstrom sveta FCI, každý zo zainteresovaných vedel, že je to len zúročenie jeho niekoľkoročnej driny, odriekania a veľkého talentu, samozrejme s potrebnou dávkou šťastia. Pán Adamuščin sa totižto pravidelne umiestňoval na popredných priečkach na Majstrovstvách sveta FCI IPO3 (kynologické preteky všetkých plemien) a Majstrovstvách sveta WUSV (len pre plemeno nemecký ovčiak). Vtedy však nikto netušil, že takýto úspech sa mu v krátkom čase s iným psom podarí zopakovať ešte 2 krát – a to o náhode a šťastí nehovoril nikto zo zainteresovaných. Druhé víťazstvo na MS FCI IPO3 zaznamenal so psom Harysson Ad – Gur v r. 2015 vo Švajčiarskom Delémonte a o rok neskôr obhájil titul po tretí krát v Slovinskej Gorici. Okrem toho v r. 2016 sa s Haryssonom stal vicemajstrom sveta WUSV. Rozsah tohto blogu neumožňuje vymenovať zoznam všetkých kynologických úspechov Jozefa Adamuščina, no bezpochyby ide o človeka, ktorý v tomto športe dokázal to, čo sa nepodarilo ešte nikomu. Preto som bol skôr zvedavý na to, čomu sa venuje v súčasnosti a aké sú jeho ďaľšie plány.
So psom Harysson Ad Gur
Jozef, ako sa zmenil Tvoj život po takých výrazných úspechoch, ktoré si dosiahol za ostatné 3 – 4 roky?
Myslím si, že pomerne výrazne. Po vyše 23 rokoch strávených v policajnej službe som sa rozhodol venovať profesionálnejšie aj svojej najväčšej záľube – športovej kynológii. Okrem trénovania, pretekania a posudzovania pomerne často prednášam na rôznych kynologických seminároch po celom svete. Taktiež niekoľkokrát do roka vediem jednu zaujímavú a perspektívnu tréningovú skupinu v USA. Je toho pomerne veľa, dokonca až tak, že veľa pozvánok na semináre musím kvôli časovému deficitu odmietnuť.
Viem, že to bude otázka na telo, no vo Svete je mnoho špičkových kynológov – napr. vysoká úroveň v tomto športe je v Nemecku, Belgicku, Česku aj iných krajinách. Čomu pripisuješ, že sa podarilo v ťažkej konkurencii uspieť práve Tebe? Máš snáď iné tréningové metódy?
Nemyslím si, že trénujem nejako prevratne. Snažím sa trénovať hlavne s citom, prispôsobiť sa typu psa. Nemám žiadnu ucelenú metódu a v podstate kopírujem veci odpozorované od iných s tým čo sa mi rokmi osvedčilo a čo som sa naučil na vlastných chybách. Mám niekoľko zásad, ktorými sa snažím riadiť. Je to napríklad 3P: „Pleasure, Progres a Performance “. V preklade to znamená Potešenie, Progres a Výkon. Ďalšou je, že akékoľvek potrestanie alebo zlyhanie psa je viac menej moja chyba a moja prehra. Preto že som ho to nenaučil tak, aby to spravil bezchybne. Samozrejme určitým korekciám a trestom sa pri vrcholovom výcviku nevyhnete. Myslím si, že pripraviť psa na kvalifikáciu a postúpiť s ním na Majstrovstvá sveta vie dnes už pomerne veľa psovodov. Záleží aj na tom, ako nadané zviera majú. Ale podať viac krát po sebe TOP výkon, prípadne vyhrať Majstrovstvá, to už nie je len o trénovaní. To je najmä o cite, o využití silných stránok psa a o správnom načasovaní. A v tom sa odlišujú tí najúspešnejší od tých priemerných.
3x majstrom sveta FCI – úspech, ktorý sa predtým nikomu nepodaril.
Spomínal si, že cestuješ do rôznych krajín, kde vedieš semináre a rozhoduješ na pretekoch…
Áno. Vďaka tomu som spoznal veľké množstvo zaujímavých ľudí a navštívil množstvo krajín. Ako rozhodca som posudzoval Majstrovstvá Rakúska, Maďarska, Španielska, Poľska, Českej republiky, Ruska,Ukrajiny… Prednášal som viackrát na seminároch v Číne, USA ale aj v Brazílii, Španielsku, Mexiku, Českej republike, Maďarsku, na Taiwane. Tento rok by to mal byť ešte Kuvajt, Argentína, možno Kanada a opäť niekoľkokrát USA.
Rozhodovanie národného šampionátu v Španielsku
Ako by si zhodnotil výcvikové metódy v rôznych krajinách?
Určite je viacero zaujímavých metód. Vo svete je veľa trénerov – inštruktorov, ktorí trénujú vždy iba podľa jedného systému. Nevravím, že je to zlé. Ale zároveň dodávam – za všetko hovoria výsledky. Nie som zástanca takzvaných shou seminárov. Tie síce na ľudí zapôsobia, ale v konečnom dôsledku im v hlavách spôsobia iba zmätok. Myslím si, že každý by si mal zo seminára vybrať iba to, čo jeho konkrétnemu psovi sedí. A prispôsobiť tréning povahe a typu svojho psa. Je príliš veľa inštruktorov, ktorí dosiahli úspech iba s jedným psom a tvrdošijne trénujú aj ďalších svojich psov striktne podľa jednej šablóny. Ale výsledky sa bohužiaľ nedostavia. Netreba zabúdať, že každý pes je individualita s vlastnou povahou a s určitými obmedzenými danosťami. A dobrý tréner sa snaží vytiahnuť a rozvinúť jeho pozitíva a nie ho tvrdošijne prerábať na svoj obraz.
Rozhodoval si aj zopár významných národných podujatí? Aké skúsenosti si nadobudol v zahraničí ako rozhodca?
Záleží, kde konkrétne som posudzoval. Zatiaľ asi najlepšie sa mi posudzovalo v Rakúsku. Veľký počet prihlásených -80, slušná kvalita, výborní usporiadatelia. Radosť posudzovať. To isté môžem konštatovať napríklad o CACITe v Dobříši, či Majstrovstvách Českej republiky. Alebo o Majstrovstvách sveta boxerov. Aj keď tam bola úroveň jednotlivých výkonov o niečo nižšia, čo samozrejme súvisí s možnosťami daného plemena. Ale o to vyššia bola organizačná a spoločenská úroveň tohto podujatia. Jedným sa však všetky tieto podujatia od tých slovenských líšia. Nikde som na nich nepočul kritiku zo strany pretekárov na rozhodcu. Ak s niektorým verdiktom nesúhlasili, alebo niečo nechápali, došli si to v pokoji vydiskutovať. Možno som mal šťastie, ale stretol som sa viac menej iba so samými pozitivnými ohlasmi. Príde mi, že v zahraničí si prácu rozhodcu vážia viac ako u nás.
Seminár v Číne
Akých psov máš v príprave a kedy ich uvidíme na pretekoch?
Momentálne trénujem s nádejným mladým psom, ktorý bude mať čoskoro 2 roky. Bohužiaľ, tak ako väčšina mojich mladých psov,doplácal v minulosti na to, že väčšinu tréningového času som venoval príprave psa, s ktorým aktuálne pretekám a tak na „mladého“ času veľa neostalo. Nehovoriac o tom, že veľa času trávim v súčastnosti v zahraničí. O to intenzívnejšie sa s ním snažím trénovať teraz a dohnať zameškané. Čas a výsledky ukážu na koľko sa nám to podarí
Zoro spod Lazov je vo výcviku Jozefa Adamuščina
Naša firma a e – shop má v sortimente mnoho krmív a potrieb pre kynológov. S ktorými produktami máš skúsenosť?
Trénujem výhradne s tréningovými pomôckami od renomovanej a celosvetovo asi najznámejšej firmy zameranej takmer výlučne na športovú kynológiu – GAPPAY. Sú to najmä rôzne typy rukávu značky Fox, pešky, rukáv Hill ľavý, obojstranné rukávy, loptičky, retiazky, stopovacie postroje ale aj viaceré produkty z ich bohatého a veľmi praktického odevného programu. Táto firma je neuveriteľne flexibilná a spolupracuje s tými najznámejšími osobnosťami kynologického života. Vďaka tomu svoj sortiment neustále dopĺňa a zdokonaľuje. Na produkty značky GAPPAY nedám dopustiť.
V oblasti výživy mojich psov momentálne spolupracujem a používam značku jednej celosvetovo známej firmy. Taktiež počas sezóny používam v prípade potreby ako doplnky výživy lososový olej,… a rôzne dezinfekčné prostriedky, ktoré prispievajú k udržiavaniu čistoty kotercov a výbehov našich psov.
Čo by si poradil mladým kynológom, čo majú robiť pre to, aby boli úspešní?
V prvom rade musia vedieť čo chcú. To je to najdôležitejšie! Nájsť si dobrý klub, neustále sa zdokonaľovať a rozmýšľať prečo trénujem tak ako trénujem, či to dáva zmysel a výsledky. A či mám celkovo z tréningov dobrý pocit. Potrebný je aj dobrý pes. Niekedy môže byť aj ten prvý najlepší v kariére. Poznám niekoľko zahraničných kynológov, ktorí práve so svojím prvým psom dosiahli najvýraznejšie výsledky. Dôležité je aj neklamať si. Poviem to asi takto – môžem mať najlepšie hodnotenú disciplínu, alebo byť víťazom celého preteku. Ale dobrý pocit nesmiem mať z darovaných bodov, ale z výkonu, s ktorým som reálne spokojný. Mne dnes strašne vadí kopec Majstrov Slovenska, z ktorých nakoniec vysvitne, že vyhrali kategóriu IPO1…Nehovoriac o Majstroch Slovenska v jednotlivých plemenách a človek neskôr zistí, že nemali ani limit a vyhrali iba vďaka tomu, že tam boli z daného plemena sami. Toto sú Majstri? Pre mňa je hanba pýšiť sa takým titulom! A ešte – nevzdávať sa po prvých počiatočných neúspechoch a prehnanej kritike všeodborníkov. Aj mne trvalo pomerne dlho, než sa to zlomilo a po počiatočných čiastkových úspechoch prišli aj tie celkové.