„Výcvik koní a jazdenie ma napĺňajú“

tvrdí Veronika Marthaler, úspešná drezúrna jazdkyňa a trénerka

Nie je nič neobvyklé na tom, keď vo Švajčiarsku, Nemecku alebo niektorej inej „západnej“ krajine stretnete na jazdeckých pretekoch Slováka alebo Čecha. Mnoho ošetrovateľov koní a jazdcov odchádza za lepšími platovými podmienkami. Nakoľko možnosť oficiálne sa zamestnať v niektorej z týchto krajín po vstupe do EÚ vzrástla, často tam zostávajú aj roky. Naopak tomu už tak nie je. Pôsobenie zahraničných jazdcov a trénerov na území Slovenska a Čiech nie je až takou samozrejmosťou. A ak ide o naozaj o úspešného profesionála, môžeme hovoriť skôr o šťastí.

Asi budú so mnou súhlasiť všetci tí, ktorí mali a majú možnosť spolupracovať s Veronikou Marthaler, z ktorej umenia môžu čo to pochytiť naši jazdci a tréneri.

Veronika, zaujímalo by ma, ako ste sa dostali na Slovensko a kde ste sa naučili tak dobre česky?

Aj keď som sa narodila a žila vo Švajčiarsku, predovšetkým Čechy mi neboli neznáme, pretože odtiaľ pochádza moja mama. Momentálne žijem aj s dcérkou Lilly na Slovensku, pretože mi s jej výchovou výrazne pomáhajú jej starí rodičia a bez nich by som to všetko tak nezvládla.

Je o Vás známe, že máte za sebou nemalé úspechy v drezúrnych pretekoch.

Medzi moje najväčšie úspechy radím víťazstvo na Majstrovstvách Švajčiarska v drezúre st. T v roku 2007 s koňom Romario. V tom istom roku s rovnakým koňom sme boli súčasťou tímu Švajčiarska na Majstrovstvách Európy v Taliansku, kde sme obsadili 4. miesto. V roku 2008 som sa s Romariom kvalifikovala na Olympíjske hry v Pekingu, ktorých som sa žial z dôvodu zdravotných problémov koňa nemohla zúčastniť.

Mojim prvým vlastným koňom, ktorého som vycvičila od obsadnutia, bola kobylka Dornröschen, s ktorou sme sa neskôr zúčastňovali závodov stupňa T aj v medzinárodnom meradle a dosiahli sme niekoľko víťazstiev a umiestnení.

V nedávnej minulosti Vás priaznivci drezúrneho športu mohli vidieť aj na slovenských a českých závodoch…

Momentálne žiaľ nemám kone do vysokých súťaží, pretože sa venujem len ich výcviku do stupňa S a ST a tieto sú potom určené na predaj.

Posledným takýmto koňom bol Robin Hood, s ktorým som závodila v Čechách a na Slovensku a vyhrali sme spolu viacej závodov st. S.

Vo vlastníctve mám aj kobylku Alice, ktorá je v príprave 1 rok. Okrem toho ma môžete vidieť na závodoch aj s koňmi iných majiteľov, ktoré buď jazdím len na pretekoch, aby kone získali skúsenosti, alebo ich mám vo výcviku.

Čím sa okrem príležitostného predaja koní živíte?

Ako som spomínala, mám nejaké kone vo výcviku. Nejedná sa len o drezúrne kone, oslovili ma aj majitelia skokových koní, ktoré drezúrne prejazďujem. Okrem toho vediem tréningy drezúrnych aj skokových jazdcov a to na viacerých miestach na Slovensku. Je to pre mňa pomerne časovo náročné, pretože musím veľa cestovať. Žiaľ, už nie som schopná zobrať každú ponuku, nakoľko som momentálne pracovne úplne vyťažená.

Ktorá z Vašich aktivít Vás najviac napĺňa?

Samozrejme jazdenie. Najviac sa teším z pokrokov koní, ktoré mám vo výcviku. Som aj súťaživý typ a z účasti na pretekoch mám naozaj radosť.

V čom vidíte potenciál jazdeckého športu na Slovensku?

Už aj tu je vybudovaných zopár jazdeckých areálov, ktoré spĺňajú medzinárodnú úroveň. Jazdci a tréneri môžu vycestovať do zahraničia, odkiaľ si prinesú mnoho skúseností z profesionálnych stajní. Rovnako je možné si zaobstarať kvalitné kone z chovateľsky vyspelých krajín, čo prv bolo ťažšie.

Sme firma zaoberajúca sa výživou zvierat a potrebami pre chovateľov. Využívate niektoré z našich produktov?

Športové kone sú podrobované fyzickej záťaži a preto treba tak pristupovať aj k ich výžive. Pokiaľ má byť kôň fit, asi sa už nezaobídeme len s kŕmením senom a ovsom. Ja dávam mojim koňom z Vašich produktov Premin Horse Musli. V čase sezóny podávam aj Premin Elektrolyt a celoročne Premin Muscle. Samozrejme používam aj kozmetické doplnky pre kone.

Na záver sa chcem Veronike poďakovať nielen za rozhovor, ale aj pomoc pri výcviku mojich koní a užitočné rady týkajúce sa tvorby sortimentu nášho e – shopu.

S Veronikou Marthaler sa rozprával Ing. Roman Mokráň