Cieľom tohto blogu nie je priniesť nové odborné poznatky z výživy a chovu zvierat.  Chcem ľuďom z nášho “fachu”, teda chovateľom a farmárom, poskytnúť aspoň stručný návod, ako sa vyznať v množstve informácií, ako rozoznať tie dôveryhodné od menej dôveryhodných. Uvediem aj zopár príkladov a ak s niektorými tvrdeniami nebudete súhlasiť, je to úplne v poriadku. Nemám ambíciu dokázať, kde je pravda.  Ide mi skôr o to, aby som poukázal na to, akým spôsobom ju hľadať. 

Čo je kritické myslenie?

Je to viac o inteligencii, množstve informácií alebo o vzdelaní? Kritické myslenie sa do určitej miery týka všetkých týchto oblastí, ale nie je totožné ani s jednou z nich.

Ak máte niekto teraz vo vrecku alebo na stole pred sebou iPhone, alebo používate Apple, tak za tieto technologické výdobytky môžeme ďakovať výnimočnosti Steva Jobsa, Bol bezpochyby veľmi inteligentný, vzdelaný a disponoval obrovským množstvom informácií. Napriek tomu všetkému sa mu stalo osudným, že pri riešení svojho zdravotného stavu doplatil na nedostatok kritického úsudku. Lekári mu diagnostikovali neuroendokrinný tumor, určitý druh rakoviny pankreasu. Steve Jobs mal šťastie, že u neho chorobu odhalili včas, v štádiu, v ktorom ešte nemal metastázy. Zároveň sa jednalo o zriedkavý typ rakoviny pankreasu, ktorý väčšina pacientov prežije (ca. 90 % prežiteľnosť). Mal podstúpiť operáciu, no po dlhom prehováraní ju odmietol a začal sa liečiť podľa rád liečiteľa Deana Ornisha, ktorému dôveroval a ktorého teóriou na liečbu zhubného ochorenia bola špeciálnu vegánsku diéta.  Spočívala predovšetkým v pití mrkvového džúsu. V princípe mu liečiteľ tvrdil, že rakovinové bunky je možné vyhladovať. Po 9 mesiacoch takejto liečby sa Steve Jobs opätovne obrátil na lekárov. Neskoro. Neochránili ho ani jeho vedomosti, ani vzdelanie a ani inteligencia.

  Kritické myslenie je zručnosť

Samozrejme, predpokladom pre získanie tejto zručnosti je určitý stupeň inteligencie a aspoň elementárne znalosti o tom, ako funguje svet (napr. vieme, že existuje atóm alebo že na nás pôsobí gravitácia). Dobrou správou je, že kritické myslenie sa dá trénovať.  No je to dlhodobý a nikdy nekončiaci proces. 

Ľudia naozaj dokážu veriť mnohým veciam. Zopár príkladov: 

• paranormálnym javom (UFO, šťastné čísla, telepatia…)
• tomu, že svet riadi zopár ľudí, ktorí nemajú s ostatnými dobré úmysly, pád dvojičiek zosnovala americká vláda, zámerom jedného politického smeru je zlikvidovať tradičnú rodinu…
• alternatívnym spôsobom liečenia (homeopatii, čínskej medicíne, bylinkárstvu …)
• rôznym pseudovedám (astrológia)
• tvrdeniam v rozpore s vedou (na globálne otepľovanie nemá vplyv človek)

A čomu veria ľudia z nášho odvetvia? Možno sa Vám niektoré z príkladov budú zdať prehnané, ale pochádzajú z praxe: 

• inokulanty môžu urýchliť fermentáciu tak, že siláž je prefermentovaná o týždeň
• kravám predložíme pufer a oni si zoberú, koľko potrebujú
• regulácie EÚ majú za cieľ poškodiť nášmu poľnohospodárstvu (ukrajinské obilie, greed deal)
• A2 mlieko je stráviteľnejšie, ako A1 mlieko
• kvalita mliečnej náhražky je úmerne závislá od množstva sušeného odstredeného mlieka
• cheláty sa lepšie vstrebávajú, ako anorganické prvky

Keď hovoríme o kritickom myslení, tak hovoríme o tom, ako rozoznať pravdivé informácie od nepravdy, inak povedané od ničím nepodložených tvrdení. Pre ničím nepodložené tvrdenia používame rôzne názvy – fake news, propaganda,  hoax, missinformation …

Prečo ľudia veria nepodloženým tvrdeniam?

Prvým takým dôvodom je, že my máme radi veci pod kontrolou. Určite sa necítime dobre, keď sme v neistote. Spomeňte si len na prvé obdobie covidovej pandémie alebo vojny na Ukrajine. Ak je problematika pre nás neprehľadná alebo príliš zložitá, našou prirodzenou snahou je čím skôr nájsť vysvetlenie – ak ho nenachádzame, nejaké si vytvoríme.

Rovnako kultúrne korene majú vplyv na vytváranie si nášho úsudku – napr. typickým slovanským zvykom je obdarovať sa, keď k niekomu ideme na návštevu, čo nemusí byť v každej kultúre takto, preto by sme si mohli chybne myslieť, ak k nám príde niekto na návštevu bez malej pozornosti, že je nezdvorilý. Pritom môže mať len germánske korene. 

Ako ľudia sme sa vyvíjali milióny rokov a počas evolúcie sa nám hlboko do DNA zakódovali mechanizmy, ktoré sme potrebovali ako druh na prežitie.

Rýchle myslenie je v určitých situáciách pre nás veľmi výhodné.

Toto je Maslowova pyramída hodnôt, ktorá nám ukazuje, že po fyziologických potrebách je pocit bezpečia pre nás tá najdôležitejšia hodnota, akú vlastne máme. Hlavne keď je v človek v smrteľnom nebezpečí, tak musí byť jeho vyhodnotenie situácie bleskurýchle – a to platilo nielen pre človeka v praveku, ale aj dnes – či už je to vo vojne, alebo v dopravnej situácii.

Vedeli by ste vyhodnotiť, akú emóciu cíti táto žena?

Nepotrebujeme ju príliš študovať a asi každý to vie vyhodnotiť hneď a ani si neuvedomujeme, ako sme k tomu dospeli – nemusí,e vedieť, pod akým uhlom má zdvihnuté obočie a pod.

Jednoducho niektoré situácie dokážeme vyhodnotiť veľmi rýchlo, doslovne za okamih.

Skúste napr. teraz do 3 sekúnd dať odpoveď na nasledovnú otázku. Tenisová raketa a tenisová loptička stoja dohromady 110 Eur, no raketa je o 100 Eur drahšia ako loptička, koľko stojí loptička? 

Naozaj? Odpovedali ste správne?  Odpoveď je pod článkom.

Rýchle myslenie nemusí byť vždy dobré, pretože je nepresné. V životu nebezpečných situáciách nám síce robí dobrú službu, no napr. ak strach ovplyvňuje naše myslenie aj v bežnom živote, tak potom robíme veľa zlých rozhodnutí a necháme sa manipulovať

Kognitívne skreslenie

Podľahneme mu každý. Bez výnimky, Niekto častejšie, iný menej často, no odolný na sto percent nie je nik. Jedná sa o  chybu v úsudku.

Pozrime sa na liečebnú metódu, ktorá prežila storočia – púšťanie žilou. Využívala sa od 5. storočia pred našim letopočtom a prestala sa používať až v 19. storočí nášho letopočtu. Nevieme, kto ju presne objavil, ale tento spôsob liečby sa učili liečitelia od liečiteľov po generácie a mali s ňou dobré výsledky a liečilo sa za jej pomoci veľa rôznych ochorení. Ono by to dávalo aj nejakú logiku – klesne tlak, zníži sa teplota atď. Pozitívne výsledky liečby deklarovali sami pacienti, ktorí sa uzdravení chodili lekárom poďakovať. Až raz jedného lekára napadlo, že skúsi zistiť, koľko presne má žilou pacientovi pustiť, začal si robiť záznamy a dospel k tomu, že čím viac sa púšťa žilou, tým viac pacienti umierajú. Tí, čo zomreli, sa lekárom poďakovať neprišli, no tí, čo sa uzdravili, upevňovali po celé generácie v ľuďoch presvedčenie, že táto metódy funguje.

Podobné kognitívne skreslenie je, keď Vám napr. niekto na farmu ponúka produkt, dajme tomu že nejaký druh chráneného proteínu. Povie Vám, že tento produktu používajú 4 z desiatich najlepších fariem. Povieme si, hmmm, tak na tom niečo bude, to musí byť pravda, to by sme mali vyskúšať.

Čo by sme sa ale mali ešte spýtať? Tak skúsme. Mňa napadá zopár otázok, no určite ich môže byť oveľa viac: 

• na akých farmách sa používa produkt a nemajú dobré výsledky (koľko fariem produkt prestalo objednávať)
• poznáme farmy, ktoré dosahujú obdobné výsledky bez použitia tohto produktu?
• aké sú iné premenné, ktoré zohrávajú úlohu pri tom, že farmy používajúce odporúčaný produkt sú také úspešné?
• sú na trhu rovnaké alebo podobné produkty od iných dodávateľov?

Alebo v akom svetle by ste videli ten istý produkt, ak by bol prezentovaný takto: na 6 z desiatich fariem produkt nefungoval.  Nie je jedno, ako danú myšlienku “zarámcujete”. Rámcovanie nás môže viesť k nesprávnemu úsudku a šikovný manipulátori im vyhovujúci spôsob rámcovania využívajú často. 

Kde hľadať informácie?

Určite viete, že sociálne siete Vám podsúvajú obsah, na ktorý reagujete. Ak na nejaký príspevok dáte like, tak sa Vám facebook bude snažiť v budúcnosti zobraziť podobný príspevok. Sociálne siete šíria hlavne virálne príspevky, teda tie, na ktoré ľudia reagujú. Tak sa k Vám nedostáva obsah s najväčšou informačnou hodnotou, ale obsah, ktorý u ľudí vyvoláva reakcie – častokrát sú to príspevky, ktoré podporujú hádky a pod. 

    A čo google? Ak si myslíte, že si do vyhľadávača zadáte nejaké slovo a všetkým ukáže to isté, tak ste na omyle. Algoritmy sú nastavené tak, že sa Vám ukáže obsah podľa toho, ako Vás má google zaindexovaných. Určite zohľadňuje, na čo ste klikali v minulosti, na aké stránky chodíte.  Google vyhodnocuje relevanciu stránok špeciálne pre Vás.

               OK Tak televízia. Tá už predsa musí byť spoľahlivejšia. Pracujú v nej predsa vzdelaný ľudia, ktorí tvorbu programu študovali. No aký program vysielajú televízie? To, čo považujú za vhodné, aby sa šírilo medzi ľudí? Počúvate z médií každý deň o tom, ako nedostatok spánku škodí zdraviu? Alebo dávajú správy o tom, ako niekto zomrel na rakovinu? Nie. V prvom rade ide o sledovanosť. Preto sledujeme denne správy o nehodách, zábavné  relácie a rôzne stupídne reality show.

               Lenže takto fungujú aj populárne odborné časopisy. Sú ovplyvňované reklamami a častokrát polovicu obsahu tvoria rôzne reklamné články a reportáže. Určite má veľký zmysel ich čítať, no treba k informáciám pristupovať aj s týmto vedomím, že nemusí ísť automaticky hneď o vedecky podloženú informáciu, ak už bola zverejnená v odbornom časopise.

Čo je sebapotvrdzovanie? 

               Tiež sa jedná kognitívne skreslenie, pri ktorom informáciám, ktoré potvrdzujú môj už vytvorený názor, dávame väčšiu váhu ako tým, ktoré ho vyvracajú. My sa dokonca snažíme informácie, ktoré nás utvrdzujú v našom presvedčení vyhľadávať. Napr. ak sme zástancom bezzásahového hospodárenia na pôde, budeme si hľadať hlavne články, ktoré nás budú utvrdzovať v tom, že tento systém je ten najsprávnejší a nebudeme s podobnou horlivosťou hľadať také zdroje, ktoré hovoria napr. o tom, že tomu celkom tak nie je.

Hlupák nevie, že je hlúpy

               V rohu 1995 sa jeden zlodejíček v Pitsburgu natrel citrónovou šťavou a išiel vykradnúť banku. Samozrejme lúpežníka polícia čoskoro vypátrala na základe kamerových záznamov a on sa veľmi čudoval tomu, ako ho mohli identifikovať.  Veď bol dokonale potretý citrónovou šťavou. Vychádzal z hypotézy, že ak paličkou namočenou do citrónovej šťavy napíšeme niečo na papier, je to neviditeľné až do doby, pokiaľ papier nezahrejeme. Dokonca dotyčný neveril, že kamerové záznamy sú pravé. Toto podnietilo dvoch vedcov – Dunninga a Krugera – aby začali študovať tento fenomén a popísali ho tak, že čím je osoba menej kvalifikovaná, čím má menej informácií, tým si je istejšia svojimi schopnosťami. Až s postupným vzdelávaním miera sebavedomia u nej klesá a sebavedomie začne stúpať až po dlhšom čase, keď si danú problematiku naštuduje a dlhodobo sa jej venuje.

Ľudovo povedané „hlupák nevie, že je hlúpy“. Určite aj Vy poznáte mnoho takýchto sebavedomých ľudí, ktorí ale nič o danej veci nevedia – či už je to zo svojho okolia alebo z politiky.

Človek je tvor spoločenský, ale…

Nás úsudok je vo veľmi významnej miere ovplyvnený tým, k akej skupine sa sami identifikujeme. Znova –  má niečo s tým, že sme ako vyspelý druh primáta žili a žijeme v skupinách a náležitosť k určitej skupine (tlupe) nám zvyšovala mieru na prežitie. 

Ak sa napr. identifikujem ako malý farmár, budem pravdepodobne tvrdiť, čo ostatní malí farmári – teda že vyrábam zdravšie potraviny, mám lepší vzťah k pôde a viac prispievam k rozvoju vidieka. Ak by som bol ale veľký farmár, tak budem pravdepodobne argumentovať, že vyrábam efektívnejšie, plním pre spoločnosť strategickejšiu úlohu a používam modernejšie postupy. 

Pritom tvrdenia oboch skupín nedávajú moc zmysel. Prečo by veľký farmár nemohol vyrábať zdravé a kvalitné potraviny a neprispieval k rozvoju vidieka a prečo by malý farmár nemohol používať najmodernejšie postupy a nezohrával pre krajinu strategickú rolu? 

Naše názory vyplývajúce z identifikovania sa k skupine môžu byť až tak silné, že vedecké a logické závery budeme doslovne ignorovať. 

Mne pomohlo toto ….

Ďalším kognitívnym skreslením je pripisovanie veľkého významu anekdotickým skúsenostiam. „Niekomu niečo pomohlo.“ 

V chove dojníc sa môžeme často stretnúť s rôznymi domácimi pokusmi. Na farmách porovnávajú rôzne produkty medzi sebou alebo napr. zaradenie nejakého produktu – či už do výživy, alebo môže ísť napr. aj o dezinfekciu na dojenie. Tieto pokusy však vykazujú veľké nedostatky – prvým takým môže byť veľkosť skupiny, no hlavne tieto pokusy nezohľadňujú rôzne premenné, ktoré sa menia.

Ďalšej chyby sa dopúšťame pri vzájomnom porovnávaní fariem. Také najpoužívanejšie porovnanie je rebríček fariem podľa úžitkovosti, ktoré vychádza z kontroly úžitkovosti.  Skúsme si sami odpovedať, o čom tieto rebríčky hovoria a o čom nie. 

 Viera v autority. Všeobecne máme sklon veriť autoritám. Najlepšie je, keď je ten odborník z USA alebo niekde zo zahraničia. Mali by sme si byť však vedomí, že aj autority sa mýlia a je vhodné, keď ich výroky neberieme ako dogmu, ale pristupujeme k nim rovnako, ako aj k ostatným tvrdeniam, teda sa ich snažíme overiť.

Ako rozmýšľa vedec

Dôsledkom hore uvedených kognitívnych skreslení môže byť nesprávne nasmerovanie nášho fokusu. Napr. sa zameriame skôr na liečbu mastitíd, pričom oveľa dôležitejšia je prevencia. 

Ako som načrtol, spoločnosť je plná viery v nepodložené tvrdenia a ľudstvo si odovzdáva informácie získané anekdotickými tvrdeniami. Asi správne tušíte, že nie všetky zdroje informácií by mali mať pre nás rovnakú hodnotu.  

Toto je pyramída spoľahlivosti zdrojov informácií. Myšlienky, názory a anekdotické skúsenosti (jedna pani povedala) z vedeckého hľadiska nemajú takmer žiadnu hodnotu.

Kauzistika je príčinná súvislosť (výskyt dvoch javov súčasne). Ak sa dva javy vyskytujú súčasne, spravidla to ešte nič neznamená.  

Prierezová štúdia je napr. zisťovanie výskyt určitého ochorenia u zamestnaných vs. nezamestnaných.

Retrospektívna štúdia – postupujeme od známeho dôsledku k neznámej príčine.

Kohortová štúdia – ide o testovanie – napr. lieky.

Randomizované experimenty sú zaslepené štúdie.

Metaanalýza – je súhrn vedeckých poznatkov.

A1 a A2 beta kazeín

Rozdiel medzi vierou nepodložené tvrdenia a vedeckým myslením sa pokúsim demonštrovať na príklade tvrdenia, že A2 beta kazeín je pre ľudský organizmus lepšie stráviteľný, ako A1 beta kazeín. Prvý menovaný A2 betakazeín je “pôvodný” a druhý typ A1 beta kazeín vznikol mutáciou v procese šľachtenia. 

Rôzne vedecké štúdie spájajú konzumáciu A1 beta-kazeínu so zvýšeným rizikom niektorých neprenosných ochorení. Iné štúdie poukazujú na pozitívne účinky A2 beta-kazeínu (A2 mlieko) na trávenie.

Novozélandská spoločnosť The a2 Milk Company bola prvou spoločnosťou, ktorá uviedla na trh čisté mlieko A2 na medzinárodnej úrovni a tiež ho agresívne propagovala ako zdraviu prospešné. To viedlo k zvýšeniu dopytu po čistom mlieku A2 v rôznych krajinách a tiež k farmárom v Nemecku a Rakúsku, ktorí chceli ťažiť z rastúceho dopytu.

Týchto vedeckých štúdií sa “chytila” bavorská vedecká spoločnosť KErn (Kompetenz zentrum fur Ernährung):

• Zisťovali, či čisté A2A2 mlieko je zdravšie, ako A1A2 mlieko
• Hľadali v medzinárodných vedeckých databázach a v registroch klinických štúdií
• Po vyradení irelevantných a nespoľahlivých zdrojov im zostalo 31 štúdií, z ktorých 10 ešte nebolo publikovaných
• Teda im zostalo 21 randomizovaných štúdií, ktoré sa zaoberali negatívnym vplyvom A2 kazeínu na ľudské zdravie

Výsledok? 

• Výsledkom metaanalýzy bolo, že v randomizovaných štúdiách nebol potvrdený významný rozdiel medzi vplyvom A1 a A2 betakazeínu na sledované ukazovatele ľudského zdravia*
• Naproti tomu len korelačné („ekologické“) štúdie popisovali pozitívny vplyv A2A2 mlieka na ľudské zdravie – tieto však z vedeckého hľadiska nemajú žiadnu váhu (kauzálne vzťahy možno určiť len z experimentálnych štúdií; Z pozorovacích štúdií možno odvodiť iba asociácie)
• V záverečnom hodnotení tejto metaanalýzy sa nekonštatuje, že konzumácia A2A2 mlieka nemá žiadne pozitívne účinky voči A1A2 mlieku, ale že táto skutočnosť nebola dostatočne preukázaná a odporúča sa vykonať ďaľšie štúdie.

*diabetes, srdcovo – cievne ochorenia, neurologické ochorenia, ochorenia GIT (tráviace)

Pre ešte lepšie ilustrovanie rozdielu medzi vedeckými tvrdeniami a ničím nepodloženými tvrdeniami skúsim vytvoriť aspoň stručný a veľmi neúplný zoznam vedeckých metód: 

• Pozorovanie
• Experiment
• Analýza
• Syntéza
• Indukcia
• Dedukcia
• Porovnávanie
• Abstrakcia
• Štatistika
• Korelačná analýza
• Extrapolácia
• Lineárna algebra

Asi je to už aj nuda

Asi áno. No veda môže byť z veľkej časti aj nudná, aj keď v skutočnosti je fascinujúca. Verím, že sa mi aspoň trochu podarilo načrtnúť, ako a kde hľadať spoľahlivé informácie. 

Ak teda chcete zlepšiť svoje kritické myslenie, mám pre Vás na začiatok aspoň tieto odporúčania: 

1. Pýtajte sa sami seba, prečo si myslíte to, čo si myslíte, prečo veríte tomu, čomu veríte.
2. Zamyslite sa nad tým, ako by ste obhájili opačný názor (názor oponenta) alebo spochybnili vlastný názor.
3. Buďte zvedaví! Neuspokojte sa s prvým vysvetlením, ktoré sa Vám ponúka.

Správna odpoveď: Ak má byť raketa o 100 Eur drahšia ako loptička, tak raketa musí stáť 105 Eur a loptička 5 Eur