„Bol som presvedčený, že na mojej farme mám odchov teliat zvládnutý“, hovorí MVDr. Osička na školení odborného tímu Alkapa firmy VVS.
„Úhyny teliat na minime. Žiadne závažné hnačky, ak aj nejaké sú, všetko je v norme. Zvieratá v optimálnej kondícii. Čo mi kto ešte môže povedať? Ja bývam priamo v hospodárskom objekte. Keď sa niečo v noci deje, zobudia ma a idem“.
Václav je veterinárny lekár a kravy chová na rodinnej farme viac ako 25 rokov. V súčasnosti jeho 320 dojníc dosahuje špičkové výsledky. O každé zviera je výborne postarané. Nič nie je tajomstvom. Verejnosť má prakticky denne možnosť sa presvedčiť o tom, v akých podmienkach žijú kravičky a priamo na farme si môžu kúpiť výrobky z ich mlieka. Okrem rôznych syrov, jogurtov, masla napr. aj zmrzlinu.
„Pani, to je v poriadku“
Asi to poznáte. Niekedy každý musíme odpovedať na hlúpe otázky. „Ak sa dáma, ktorá na farmu prišla s deťmi, pýta na to, či to nie je kruté, že oddelíme teľa od svojej matky, musíme vysvetľovať, že sa to deje šetrne, že dobytok je už prešľachtený a že sa mu snažíme vytvárať také podmienky, aby bol spokojný“, hovorí Václav.
Súhlasíme. Veď šťastná krava prináša najväčší úžitok. Môže nás takáto pani o chove teliat niečo naučiť?
Deti sú pravidelnými návštevníkmi
Dobrí chovatelia robia takmer všetko tak, ako tí najlepší…
Ošetriť teľa po narodení, správne napojiť mledzivom. Presunúť do čistého priestoru, vybrať mu kvalitný mliečny nápoj, štartér a zabezpečiť stály prísun čistej vody. V prípade potreby vakcinovať. Toto musí zvládnuť každý chovateľ, aby mohol povedať, že jeho chov je úspešný.
„Všetci sa zaoberáme tým, čo teľaťu dáme, no už menej sa zamýšľame nad tým, ako mu to dáme.“ Pri týchto slovách Dr. Osičku sa mi vybavuje farma, ktorá podáva mliečny nápoj teľatám v kýblikoch a nechá ich vypiť ho z hladiny. Zootechnik mi vysvetľoval, že keď mali vedierka s dudlíkmi, zle sa čistili a liečenie teliat bolo na dennom poriadku. Po odobraní cumlíkov sa problémy zredukovali.
„A to je presne ten problém“, pokračuje Václav. „Cumlík býva na vedierku upevnený ventilom, ktorý sa ťažko čistí a dezinfikuje“.
Takáto drobná záležitosť sa môže stať zdrojom kontaminácie a infikovať teľatá. Naviac cez takýto obyčajný cumlík mlieko aj tak tečie príliš rýchlo. Teľa ho nedokáže presliniť a časť z neho sa dostáva do bachora. Fyziologicky by sa reflexným uzatvorením bachorovo – čepcového splavu malo všetko mlieko dostať do slezu. Pitím z hladiny odstránime problém s kontamináciou, no nedostatok spojený s rýchlosťou príjmu mlieka je ešte výraznejší. Ak nechceme, aby sme takýmto spôsobom napájania u teliat zapríčinili výrazné acidózy, tympanie alebo dietetické hnačky, máme jedinú možnosť: skrmovať menšie množstvo mlieka, max. 7 až 8 litrov za deň.
Vedierko so štandardným cumlíkom:
Čo príroda dotvárala tisícky rokov
Teliatko prirodzene saje mlieko tak, že zníži prednú časť tela. Z vemena matky dostane mlieko jedine spôsobom, že vyvinie sacou silou podtlak. Mlieko pije pomaly, dokonale ho zmieša so slinami, čím ho ľahšie strávi a čiastočne dezinfikuje. Liter mlieka prijíma až 3 minúty. To umožňuje dokonalé vyzrážanie mliečnej bielkoviny (kazeínu) v sleze a do čreva sa nedostáva ani tak veľa laktózy. To pri rýchlom pití nie je možné. Nedostatočne vyzrážaná trávenina pokračuje rýchlo do tenkého čreva a nestrávená laktóza spôsobí acidózy. Aby nedošlo ku katastrofe, naučili sme sa príjem mlieka obmedzovať.
„Je tu ešte jeden dôležitý aspekt“ pridáva k teórii svoje poznatky MVDr. Osička. „Na farme sme zaviedli systém pomalého napájania teliat a tie začali byť po napojení oveľa kľudnejšie. Neocucávajú sa navzájom, v búdkach a kotercoch panuje absolútny kľud. Dorast je unavený z aktívneho pomalého pitia, ktorým uspokojili potrebu sacieho reflexu. Ten majú vrodený a v prírode jeho prítomnosť bola otázkou prežitia. Prirodzený výber nepočítal s tým, že do mláďatka nalejeme množstvo mlieka doslovne za pár sekúnd.“
Zoberme si kalkulačku
„Po zavedení systému pomalého napájania teliat sme si mohli dovoliť skrmovať až 10 litrov mliečneho nápoja na teľa a deň. Kľudne by to mohlo byť ešte viac. V 2 litroch nápoja prijme denne teľa 80 g bielkovín naviac, plus ostatné živiny. To znamená vyšší prírastok. A každých 100 gramov prírastku u teliat do odstavu znamená +250 kg nadojeného mlieka na prvej laktácii. To je fakt publikovaný v mnohých štúdiách. Možno ste už počuli o metabolickom programovaní, epigenetike a expresii génov. O to tu presne ide.“
Ako je to ale s kontamináciou cez cumlíky? Tie sú v systéme pomalého napájania teliat pripevnené k vedierku oveľa jednoduchšie, nie cez ventil. Pomalý prietok mlieka je zabezpečený ich unikátnou stavbou. Ich čistenie je veľmi jednoduché.
„Keď hovorím o systéme pomalého napájania teliat, nikdy nehovorím o kýblikoch“, upozorňuje Václav. „Má to svoje špecifiká, ide o súbor krokov, ktoré musíte nastaviť od prvého pitia teľaťa až po odstav. Nie je to nič zložité, no je potrebné poznať, čo presne máte robiť. Napr. nesmiete začať napájanie rýchlym cumlíkom. Teľatá budú rýchly tok mlieka potom očakávať aj pri budúcom napojení a pomalé cumlíky budú niektoré z nich ignorovať. Tiež si musíte všímať, či cumlíky už nie sú opotrebované, aby sa z nich nestali obyčajné. Ja si už teraz neviem predstaviť, že by som sa vrátil k pôvodnému systému napájania s vedomím, že to nie je pre zvieratá fyziologické. Je to samozrejme aj o prírastkoch, ekonomike a množstve nadojeného mlieka na prvej laktácii. No na našej farme sa snažíme, aby ľudia v naše výrobky a postupy získavali dôveru. Tá pani mala svojim spôsobom pravdu. Zabezpečiť spokojnosť zvierat je našou úlohou, má to aj svoj etický rozmer.“
V tomto blogu sme sa Vám snažili priblížiť systém pomalého napájania teliat prostredníctvom praktického pohľadu chovateľa a veterinára zároveň. V prípade otázok nám kľudne napíšte alebo kontaktujte niekoho z našich konzultantov.
| Pomalé pitie | Rýchle pitie |
|
|
Do kategórie potreby pre hovädzí dobytok.