Sedím na stretávke zo strednej školy. Väčšinu spolužiakov som nevidel viac ako 30 rokov. Atmosféra je príjemná, spája nás to, že sme v rovnakom čase na rovnakom mieste trávili časť života. Úprimne sa jeden o druhého zaujímame a vedieme reči, aké sa na takýchto akciách zvyknú viesť. Zopár nás pracuje v poľnohospodárstve. Na jednej strane stola sa začne diskutovať o diktáte z Bruselu, zlých biopásoch, nezmyselných termínoch kosieb porastov a podvode s autami na elektrický pohon. Nekazíme si večer a o chvíľu od témy taktne odchádzame. Patrí medzi polarizujúce. Nielen v hlúčiku prešedivených päťdesiatnikov. V USA je predmetom predvolebného boja a ani v našej krajine sa súboj politických strán nezaobišiel bez toho, aby otázku klímy nepoužili na polarizovanie už aj tak polarizovanej spoločnosti.

Dovolenka na Mesiac

               Predstavme si, že by sme mohli ísť na dovolenku do vesmíru. V celej slnečnej sústave sú najpriaznivejšie podmienky na telese, ktoré je k našej Zemi najbližšie.  No aj tak to nie je „bohvie čo“.  Bez ochranného skafandra by náš výlet skončil po pár sekundách. Mesiac nemá takmer žiadnu atmosféru a preto rozdiel dennej a nočnej teploty je približne 300 stupňov celzia (-173° až +127°).

Lepšie zostať doma. Naša planéta si udržuje vďaka plynnému obalu nepomerne stabilnejšiu teplotu. Skleníkové plyny, medzi ktoré patrí vodná para, CO₂, metán, NO₂ a iné, zachytávajú časť slnečného žiarenia a zabraňujú jeho odrazeniu sa do vesmíru.  

Argumenty a fakty

Ako som spomenul, téma klimatickej zmeny nás dokáže pekne rozhádať. Nedávno sa mi v jednom chove dojníc stalo, že ako poradca som upozorňoval na možné nedostatky pri riadení mastitíd a obchodný partner sa vyjadril, že si asi myslím, že dojičky sú hlúpe a oni tam nič nerobia. Dosť ma to rozhodilo a bolo po rozumnej diskusii. Argumenty ad hominem sa netýkajú faktov a podstaty veci, ale snažia sa útočiť na skutočné alebo domnelé nedostatky oponenta. O klimatickej aktivistke Grete Thunberg sa aj verejne známe osobnosti vyjadrili ako o „postihnutej rozmaznanej puberťáčke“ a nezaoberajú sa obsahom jej tvrdení. Dajme argumenty tohto typu bokom a venujme sa len tým najčastejším, ktoré sa v súvislosti s pochybnosťami o príčinách klimatickej krízy vyskytujú.

Klimatická kríza nie je spôsobená činnosťou človeka

               O skleníkovom efekte CO₂ sa vďaka vedcom vie už viac ako 100 rokov. Švédsky chemik Svante Arrhenius v roku 1896 publikoval dnes už slávnu predpoveď, že keď sa bude do atmosféry uvoľňovať oxid uhličitý vznikajúci spaľovaním uhlia, ľudstvo zohreje Zem o niekoľko stupňov. Vtedy jeho tvrdeniu nikto nevenoval mimoriadnu pozornosť, táto téma nebola nejako naliehavá. Až v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa jej znova dostalo pozornosti.

               Kolobeh uhlíka bol po milióny rokov pomerne ustálený. Vykazoval výkyvy, asi aj vďaka tomu, že sem tam niekde vybuchla sopka alebo došlo k masívnym požiarom. No úroveň CO₂ oscilovala niekde v rozmedzí 200 až 250 ppm. Na to máme vedecké dôkazy. Zo vzduchových bublín ľadovcov je možné zistiť zloženie atmosféry spred stoviek tisíc rokov. Medzi vedcami panuje až vzácna zhoda, že s nástupom priemyselnej revolúcie sa koncentrácia CO₂ začala raketovým tempom zvyšovať a súčasná hodnota je už nad 400 ppm. Aj iných dôkazov na globálne otepľovanie je veľa (topiace sa ľadovce, zvýšenie hladiny mora o 20 cm, neustále prepisovanie teplotných rekordov od doby, kedy sa začala merať…).

Teplotné zmeny sú prirodzené a „nevadia“

               Za ostatných 2 milióny rokov sa vystriedalo asi 20 cyklov, počas ktorých sa striedali doby ľadové s medziľadovými. Teplota sa menila o približne 4°C. Tieto zmeny sú spôsobené pravdepodobne tzv. Milankovičovými cyklami – periodicky meniacimi sa obdobiami obehu Zeme okolo Slnka a náklonom jej osi. Existujú aj ďalšie astronomické cykly, no nie všetky sú ešte spoľahlivo dokázané. Majú však jedného spoločného menovateľa: sú veľmi pozvoľné a život na planéte sa im dokáže prispôsobovať (ak sa Zem nezrazí s iným nebeským telesom).

               Aktuálne sa teplota mení 50 krát rýchlejšie, ako by tomu bolo bez uvoľňovania skleníkových plynov do atmosféry. Je to v pohode alebo už je to moc?

Ak by Usain Bolt behal 50 x rýchlejšie, svetový rekord na 100 metrov by mal hodnotu 0,19 sekundy. 50 krát vyzerá byť teda dosť. 

Ako sa to týka fariem a chovu zvierat?

Metán

Má silnejšie účinky na otepľovanie, ako oxid uhličitý. V atmosfére je ho ale oveľa menej a správa sa inak, ako CO₂. Väčšina metánu sa rozloží do 20 rokov. Naproti tomu CO₂, ktorý je emitovaný do atmosféry dnes, tam zostane ďalších 10.000 rokov, pokiaľ ho neabsorbuje pôda a oceány. Jednoducho povedané, metán je dočasný, CO₂ večný. Z toho vyplýva, že ak sa v horizonte desiatok rokov nebude meniť počet kusov chovaného dobytka, nebude sa v atmosfére zvyšovať ani množstvo metánu, ktorý dobytok vyprodukuje.

Prečo sú potom chovatelia dobytka „strašení“ sankciami za produkciu metánu a konzumenti nabádaní k tomu, aby zmenili stravovacie návyky a konzumovali menej hovädzieho mäsa?

Vzhľadom na násobne vyšší vplyv metánu na otepľovanie klímy znížením jeho emisií dosiahneme spomalenie rastu teplôt rýchlejšie. Z hľadiska krátkodobých cieľov sa to zdá byť najľahšia cesta, no z dlhodobého hľadiska nám to moc nepomôže. Ak nám záleží na tom, aké teploty budú o 20 – 30 rokov, potom je zmysluplnejšie zamerať sa na znižovanie emisií CO₂.

Otepľovanie a produkcia

Sotva nájdeme iné odvetvie, ktoré by záviselo od počasia tak, ako poľnohospodárstvo. Nie každú búrku alebo dlhšie obdobie sucha môžeme pripísať globálnemu otepľovaniu. Všetky tieto javy je potrebné vyhodnocovať v dlhších časových úsekoch, spravidla sa jedná o 30 rokov. Ak sa parametre, ako teplota, zrážky, vietor, vlhkosť, žiarenie a výskyt extrémnych foriem počasia za takýto čas menia, môžeme hovoriť o klimatickej zmene. A k nej jednoznačne dochádza.

Čo všetko to znamená pre poľnohospodárov? Teplejšie počasie môže byť príčinou výskytu nových škodcov. Viac sezón sucha spôsobujú zníženú úrodu a okrem iného nedostatok krmiva pre zvieratá. Niektoré rastliny, ktoré sa sejú na jeseň, potrebujú prekonať niekoľko mrazivých dní, najlepšie pod snehovou pokrývkou, inak klesá ich schopnosť tvoriť kvety.

Jarné teploty prichádzajú spravidla o 2 týždne skôr, ako v minulosti, preto jariny tiež sejeme skôr. Ak však rastliny (vrátane ovocia) „vyrašia“, zvyšuje sa riziko, že ich poškodia neskoršie mrazy.

Horúce letné dni majú vplyv aj na hospodárske zvieratá, ktoré trpia tepelným stresom.  Po dlhšiu dobu a vo väčšej miere.

Čo môžeme urobiť?

Mojim cieľom nie je poskytnúť návod. A priznám sa, že problematika je tak zložitá, že to ani nie je v mojich schopnostiach. Jednoduché riešenie neexistuje. 

No keď budete stáť na kukuričnom poli a pozerať sa na usychajúce listy rastlín a nezrelé zrno v šúľkoch, skúste sa zamyslieť nad tým, aké vízie má naše farmárčenie. Nemusíme mať ani príliš ušľachtilé ciele a nemusíme sa snažiť zachrániť planétu.

Prvým krokom by mohlo byť zaujímať sa o problematiku a zbierať relevantné informácie (ak ste čítali môj predchádzajúci blog, asi viete, že facebook nebude vhodná platforma). Môže nám to pomôcť. Napríklad pri rozhodovaní.

Je rozdiel, či investujete do nového pluhu na hlbokú orbu, alebo do techniky na minimalizáciu obrábania pôdy (nemyslím pestovanie plodín bez zásahov).

Nie je jedno, či dáme dôveru ľuďom, ktorí sú bez patričného vzdelania alebo kvalifikovaným odborníkom.

Ak som sa na vysokej škole učil, že pri plánovaní krmovinovej základne máme počítať s dvadsaťpercentnou rezervou, dnes môže byť strategickejšie percentá pridať. 

Jednoducho aj teraz máme na výber. Môžeme čakať, ako sa veci vyvinú a pozorovať, čo robia ostatní. Alebo budeme aktívni vo vyhľadávaní a zavádzaní nových postupov.  A budeme veriť vede. Netvrdím, že je to bez námahy. No šťastie praje pripraveným.

PS: téme klimatickej zmeny sa určite ešte budem venovať v niektorých z nasledujúcich blogov