Moderný odchov teliat

Prednášku MVDr. Václava Osičku zo seminára VVS SK, s. r. o. spracoval Ing. Roman Mokráň

Prvýkrát som ho stretol pred 18 rokmi. Predstavoval som si staršieho veterinára so šedivou bradou. Oproti mne z auta vykročil dlhovlasý chlapík niečo medzi 30 a 40. MVDr. Václav Osička je od tej doby súčasťou poradenského tímu našej spoločnosti – pôsobí u nás ako externý konzultant z firmy Milkprogres. Nosná téma nášho ostatného seminára (v Trenčianskej Turnej a Moldave nad Bodvou) patrila jemu a téme „Moderný odchov teliat“.

Nie však iba jemu. Václav je pomerne vyťažený človek. Manažuje vlastnú farmu holštýnskych dojníc a myslím, že veľmi úspešne (300 dojníc, aktuálne 38 litrov na dojacu kravu, zabrezávanie 57 %, SP 100 dní, PSB z kontroly úžitkovosti 180.000/ml). Rodinná farma „Doubravský dvůr“ nie je len o výrobe, ale aj o agroturistike. Vo vlastnej mliekarni sa spracováva časť produkcie na syry, jogurty a iné mliečne výrobky. V starej sýpke, prerobenej na reštauráciu, okrem týchto špecialít si môžu návštevníci pochutnať aj na zmrzline alebo burgroch z vlastnej produkcie teľacieho mäsa. „Je to taký môj koníček“, hovorí lakonicky Václav. Veľa času venuje poradenstvu na farmách v Čechách, ale aj na Slovensku. Okrem toho je predsedom zdravotnej komisie chovateľov dobytka v ČR. A zároveň predsedom Poľnohospodárskeho družstva v Červenke, ktorého je aj majoritným majiteľom. Bez podpory rodiny by to zvládnuť nevedel. Jeho syn Adam Osička na seminári prezentáciu svojho otca doplnil časťou o praktických postupoch v odchove teliat na ich farme. Táto téma bude spracovaná v ďaľšom blogu.

Zo seminára „Moderný odchov teliat“

Je toto normálne?

Svetový rekord v produkcii mlieka drží krava, ktorá v priemere nadojila 95 kg mlieka na deň (35.000 kg ECM za rok). Aj keď toto je extrém, všeobecne výkonnosť mliečnych kráv neustále stúpa. Výrobné postupy sa štandardizujú a mliečny priemysel je prepojený s vedou. Genofond, výroba krmív, welfare, antimastitídne programy….. – každá oblasť musí byť pod kontrolou. No základným kameňom celej stavebnice je odchov teliat. Tak to tvrdia úspešní chovatelia a rovnako o tom hovoria čísla.

Základným cieľom odchovu holštýnskych kráv by mala byť hmotnosť prvôstky pred pôrodom 650 kg, ktorú majú budúce dojnice dosiahnuť vo veku 22 až 23 mesiacov. Podľa výskumov (Bach, Ahedo) každých 70 kg živej hmotnosti pred pôrodom znamená +1.000 kg mlieka na prvej laktácii. Vôbec však nie je jedno, ako je tento prírastok rozložený v čase. Za absolútnu prioritu sa považuje maximalizácia rastu v prvých týždňoch života. Premietnuté do čísel: min. 0,75 kg/deň a živá hmotnosť min. 85 kg v 56 dni života. V tomto období sa „programuje“ budúca úžitkovosť – inak povedané „zapínajú sa“ určité gény (zaoberať sa expresiou génov podrobnejšie by bolo mimo rozsah prednášky aj tohto blogu).

Moderný odchov? Čo to je?

Ustajnenie v samostatných búdkach alebo skupinách, mliečne kŕmne automaty alebo napájacie kýbliky, mliečne kŕmne zmesi a štartéry pre teľatá. Požiadavky sa menia nielen v súvislosti s požiadavkou na rast produkcie, ale v neposlednom rade aj z dôvodu vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý stále menej toleruje odklon priemyselného chovu od prírody. Nároky na čo najväčší výkon zvierat na jednej strane a naplnenie ich etologických požiadaviek na strane druhej, nemusia byť v protiklade. Napr. zabezpečenie tepelného komfortu kráv v letných mesiacoch je spojené s vyššou pôrodnou hmotnosťou narodených teliat oproti kravám, ktoré trpeli tepelným stresom.

Vplyv tepelného komfortu kráv na narodené teľatá (Monteiro, 2016)

Nič nové o mledzive

Všetci to vieme. Skoro napojiť dostatočne kvalitným mledzivom, inak transfer protilátok nebude na požadovanej úrovni. Napriek tomu aj v dobrých chovoch časť teliat trpí v dôsledku jeho nízkeho príjmu.

Zopakujme si preto základné zásady:

• Používajte mledzivo iba z prvého nádoja získané krátko po otelení (do 1 hodiny)
• Kontrolujte jeho kvalitu (kolostromer, refraktometer)
• Buď zkrmujte ihneď alebo zmrazte
• Dodržujte hygienu
• Minimálne 2 litre čo najskôr (30 min) a 2 litre do 6 hodín
• Pasterizáciou pri 63^o C počas 30 min dochádza k poklesu IgG o 26 % (Godden 2003)

A to, na čo sa najviac zabúda:

Kontrolujte celkovú bielkovinu v krvnom sére každého narodeného teľaťa medzi 2 a 7 dňom po narodení.  (90 % teliat má mať hodnotu nad 58 g)

Kontrola napojenia mledzivom by sa mala stať súčasťou kontrolných postupov v chove. Výrazne pomáha prepojiť výsledky takejto kontroly s pohyblivými zložkami mzdy ošetrovateľov.

Mlieko alebo náhradka mlieka?

Zmysel skrmovania mliečnych kŕmnych zmesí je bezpochyby predovšetkým ekonomický. Náhradky mlieka majú spravidla stráviteľnosť na úrovni 85 až 90 % ME natívneho mlieka. Aby sme nahradili 8 litrov kravského mlieka, potrebujeme ca. 1.200 g sušenej mliečnej zmesi, čo zodpovedá riedeniu 150 g na liter vody. V zime, keď nároky na výdaj energie stúpajú, sa odporúča toto množstvo zvýšiť na 170 g. U náhradky vôbec nie je najdôležitejší obsah sušeného odstredeného mlieka, ale predovšetkým jej stráviteľnosť. Tá je úmerná kvalite zdrojov, z ktorých je produkt vyrobený.

 Porovnanie zloženia kvalitnej náhradky mlieka a natívneho mlieka (v sušine):

Aký systém kŕmenia zvoliť?

Koľko mlieka (alebo náhradky) a štartéru kŕmiť v jednotlivom veku teľaťa sa snažil ilustrovať MVDr. Osička za pomoci exaktných údajov s výskumov (Gelsinger 2016, Bach 2013). Z nich vyplýva, že je dôležité, z akého zdroja teľa buduje svoje telo.

• 0,1 kg prírastok z mlieka alebo jeho náhradky = +65 kg mléka za laktáciu
• 0,1 kg prírastok zo štartéru = 266 kg mlieka za laktáciu
• Príjem štartéru je v negatívnej korelácii s príjmom mlieka

Skorý príjem štartéru je podľa všetkého veľmi dôležitý a preto sme v chovoch zavádzali reštriktívne kŕmenie mliekom (10 % telesnej hmotnosti). Problém je, že v ranom veku teľa nedokáže prijať dostatočné množstvo štartéru. Zároveň platí, že prírastok v prvých dňoch a týždňoch života má obrovský vplyv na celoživotnú mliečnu úžitkovosť. Teľatá, ktoré prijímajú menej ako 8 litrov mliečneho nápoja, vykazujú známky hladu (dôsledkom nie je len nevyužitie potenciálu, ale aj nižšia imunita voči infekčným chorobám). Väčší rast, vyššiu hmotnosť pri odstave a proliferáciu epiteliálnych buniek mliečnej žľazy dosiahneme len skrmovaním vyššieho množstva mlieka, ktorého príjem v sušine by sa mal pohybovať nad 1 kg. Systém kŕmenia musí byť zároveň nastavený na maximálny príjem štartéru po odstave. Sú to zdanlivo protichodné požiadavky, no správnou organizáciou ich dokážeme naplniť.

Návrat k prírode a vyšší ekonomický efekt

Áno, zdroje živín a rozloženie ich príjmu v čase sú veľmi dôležité. Menej sa už zamýšľame nad spôsobom ich príjmu. Prirodzené cicanie umožňuje dokonalé uzatvorenie bachorovo – čepcového splavu. Pitie z hladiny nie je to isté, ako cicanie mlieka z vemena alebo z cumľa. Ak sa pitím z hladiny voda dostáva do bachora, je to v poriadku. Pokiaľ je touto tekutinou mlieko, môže to mať pre mláďa aj fatálne následky.

Znížená pozícia hlavy pri cicaní umožňuje dokonalé uzatvorenie čepcovo – bachorového splavu a zamedzenie kontaminácii bachora mliekom.

Mlieko do bachora jednoducho nepatrí a k jeho tráveniu má dochádzať v sleze. Cicanie oproti pitiu z hladiny rovnako zabezpečí lepšie premiešanie potravy so slinami a jej dokonalé trávenie v pravom žalúdku  – v sleze. Za predpokladu, že cicanie bude prebiehať rovnakou rýchlosťou ako v prírode. Bežné cumle s rýchlym prietokom nám tento aspekt nedokážu poskytnúť. Použiť musíme používat cumlíky, ktoré zabezpečia pomalý prietok náhradky mlieka.

Správne vyzrážané mlieko v sleze

Pri rýchlom pití dochádza k poruchám zrážania mlieka v sleze a zvýšeniu rizika premnoženia patogénov (koli a klostrídie). V praxi takéto stavy nazývame „dietetická hnačka“.

Hniotie obsahu slezu

Rýchly cumeľ nie je na napájanie teliat najvhodnejší

Dokonalé preslinenie a pomalý príjem mlieka alebo jeho náhradky dokážeme zabezpečiť cumlíkom Milk Bar s pomalým prietokom

Pri napájaní vedierkami Milk Bar zaujímajú teľatá rovnakú pozíciu, ako pri cicaní mlieka z vemena.

 Ako už bolo spomenuté, množstvo prijatého mlieka vysoko koreluje s úžitkovosťou na prvej laktácii. Jeho rýchly príjem však umožňuje skrmovať len obmedzené množstvo. Naopak, pomalý príjem umožňuje v určitom veku skrmovať až 10 litrov mlieka alebo náhradky za deň bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov.

príklad rozpisu napájania teliat s použitím pomalých cumlíkov Milk Bar

Skrmovanie vyšších množstiev mlieka vyžaduje na konci mliečneho odchovu prispôsobiť aj postup odstavu. Nezačíname skôr ako po 6. týždni veku.  Patrí sem aj postupné znižovanie podávaného nápoja v priebehu 14 dní. Nakoľko ide pre teľa o stresové obdobie, nekombinujeme ho s inými úkonmi, ktoré by mohli stres znásobiť.

Úloha štartérov a objemu

Skrmovaním koncentrátov zabezpečujeme tvorbu unikavých mastných kyselín a rozvoj bachorových papíl. Objemové krmivá zabezpečujú zase rozvoj stien a objemu bachora. Štartér podávame od prvého dňa života. Mal by byť predovšetkým chutný a vysoko stráviteľný. Mal by obsahovať 20 až 40 % pomaly fermentovateľného škrobu a dostatok bielkovín (pri skrmovaní vysokých dávok mlieka 22 až 25 % hrubého proteínu). Ak je obohatený melasou, cez produkt trávenia kyselinu maslovú napomáha tvorbe papíl v bachore.

Objemové krmivá sú pre teľa veľmi dôležité. Do 5. mesiaca veku sa neodporúčajú fermentované krmivá, ale rezaná slama alebo seno. Je nepodstatné, či sú tieto zložky premiešané s jadrom alebo skrmované zvlášť. Podiel objemových krmív po odstave postupne zvyšujeme, vo veku 4. mesiacov by kŕmnej dávke teľaťa mali byť zastúpené 15 až 20 percentami. Po pripustení sa koncentrácia živín v KD znižuje, pretože príliš vysoký prírastok v tomto období pôsobí na nasledujúcu laktáciu depresívne.

Pamätať treba na veľa vecí

Respiračné ochorenia majú dopad na nasledujúcu laktáciu. Jalovičky, ktoré prekonajú niektorú z chorôb dýchacieho ústrojenstva, doja na prvej laktácii o 525 litrov menej ako priemer zdravých zvierat (Dunn et al, 2018), majú o 10 % zhoršené zabrezávanie (Teixeria et al., 2017) a 2,3 násobne zvýšenú pravdepodobnosť úhynu pred prvým otelením (Buczinsky et al., 2021).

Množstvo a sušina steliva, typ ustajnenia, kvalita vetrania by mali byť v hľadáčiku každého úspešného chovateľa.

Ciele úspešného odchovu

• Úhyn < 1 %
• Respiračné ochorenia < 15 %
• Hmotnosť pri odstave > 85 kg ( 8 týždňov veku)
• Hmotnosť vo veku 250 dní – 315 kg
• Pripustenie vo veku 400 dní – hmotnosť približne 400 kg
• Otelení vo veku 23 mesiacov – hmotnosť ca.  650 kg ( 600 kg po otelení)

Dostatočné množstvo suchého steliva je predpokladom prevencie respiratórnych ochorení.

Hygiena prostredia zohráva významnú úlohu pri infekciách spôsobených jeho „únavou“. Kryptosporidiózy sú jednou z najčastejších príčin neonatálnych hnačiek. Spolu s kokcídiami ich zárodky dokážu pretrvávať v prostredí veľmi dlho. Na ich ničenie je potrebné ustajňovacie zariadenia pravidelne čistiť a pri dezinfekcii používať účinné prostriedky na báze chlorkrezolu (Kokzi Des).

Pre a probiotiká zvyšujú imunitu zvierat a redukujú spotrebu liečiv. Na Doubravskom dvore sa osvedčil tekutý produkt na báze kvasiniek a ich metabolitov Liqui Pro, ktorého účinok je podporený aj mnohými štúdiami.

Na záver

• Starostlivosť o matku před pôrodom podmieňuje veľkosť a životaschopnosť narodeného teľaťa!
• Mlezivo je základ!
• Množstvo a kvalita náhradky mlieka robí prírastok!
• Dôležitý je aj spôsob napájania!
• Bez dostatečného príjmu štartéru nie je možné odstaviť teľa!
• Teľa liečené antibiotikami bude ako dojnica menej dojiť – venujte sa prevencii infekcií!
• Imunitní systém sídli v zdravom čreve – starajte sa o zdravý mikrobiom!